Čo určite nie je populizmus!
Populizmus nevyjadruje politiku “Stammtischu” tým myslím to, že ľudia sa stretnú v bare a diskutujú o politike, vyjadrujú svoje emocionálne pocity, čiže jednoducho debatujú a často sa medzi sebou hádajú o svojej pravde a nepravde. Veľmi často je tiež zaužívané že populizmus predstavuje jednoduché riešenia, ktoré sú emocionálne ladené bez väčšej serióznosti alebo racionality. V inom chybne používanom význame sa populizmus označuje za oportunistické metódy a postupy ktorými sa snažia politici voličov „kúpiť“ alebo aspoň ovplyvniť vo svoj prospech. (pozri The Populist Zeitgeist)
Napríklad u nás často omieľané a verejnosti podúvané tvrdenie, že Ficove „obedy zadarmo” sú populistickým riešením. Samotné návrhy od politikov, ktoré môžeme označiť ako nekoncepčné, či nepotrebné, predsa nemajú nič spoločné s populizmom. Ak by to tak bolo, potom by sme mohli argumentovať, že akýkoľvek návrh pravicový, ľavicový alebo sociálny by bol populistický a to je veľká chyba! Nedáva to totiž žiadny zmysel a aj návrh vstupu SR do EÚ by bol populistickým krokom. Či nie?
Populizmus ako “tenká ideológia” má predsa svoju definíciu
Pravý význam populizmu definujú veľmi presne Jan-Werner Müller a Cas Mudde. Müller tvrdí, že sa jedna o predstavu politiky v ktorej homogénny a morálne čistý ľud stoji oproti nemorálnym, korupčným, parazitujúcim politickým elitám a pritom táto elita v žiadnom prípade k ľudu nepatrí.
Mudde rozdeľuje v tejto ideológii spoločnosť na dve homogénne a antagonisticky postavené skupiny teda „pravý ľud (pure people)“ a korupčnú elitu. Politika by mala byť vo význame populizmu vyjadrením ľudu ako celku, tzv. ako volonté générale of the people.
Čo hlásajú populisti?
Podľa tejto definície je zrejmé, že populistické strany preberajú na seba “vôľu ľudu”, teda tvrdia, že len oni presne vedia čo ľud ako celok potrebuje, že len oni hovoria jazykom ľudu na rozdiel od hlavných politických strán. Len oni majú patent na to ako kontrolovať krajinu, aby bolo všetko morálne a správne ako ľud sám. Táto ich predstava je tiež mylná, pretože všetci vieme, že žijeme v liberálnej demokracii kde majú možnosť uchádzať sa o vstup do politiky rôzne strany a tieto samozrejme reprezentujú rôzne skupiny ľudí s absolútne odlišnými a niekedy aj nezlučiteľnými názormi. Prinajmenšom v pravej deskriptívnej reprezentácii, by sa to tak malo diať. Deskriptívna reprezentácia znamená, že v parlamente by mal byť zastúpený taký počet strán a reprezentantov aký sa vyskytuje v danej spoločnosti. A tu nastáva problém ich postoja k liberálnej demokracii, teda populisti sú anti-pluralistickí a ľud vidia ako jednu rovnakú a homogénnu masu. skupinu. Do svojho chápania „ľudu“ nezahrňujú minority a ich názory a potreby ignorujú.
Priame otázky na populizmus
Je populizmus naozaj taký patogénny pre spoločnosť.
Uvažujeme o tom, že populizmus môže mať aj pozitívnu stránku...
Chce posmeliť aktivitu skupín, nahlas sformulovať ich názory do jedného celku?
Je populizmus zaujímavý kontrast voči apatii spoločnosti?
Môžeme vo všeobecnosti chápať populizmus ako demokratický?
